Tento text som písala skôr, v období keď sme v TV vídavali reality show - Farmár hľadá ženu.
Je sobota večer. Dve najsledovanejšie komerčné televízie sa snažia prilákať k obrazovkám čo najväčšie množstvo divákov. Ako tak sledujem, v kurze sú najmä poľnohospodársky orientované programy. Je to logické. Po ťažkom, namáhavom dni si sadnete večer pred televízor a sledujete ako pracujú ostatní, v čom ste vy šikovnejší. Len škoda, že ide o situácie, nad ktorými sa vám pomaly rozum zastavuje. Komercializácia je viditeľne silnejšia ako pôvodná myšlienka, s ktorou bol projekt vytváraný. Ide o reality show. Projekty vytvárané predovšetkým s cieľom pobaviť a ponúknuť divákovi tú najlacnejšiu formu oddychu. Už podľa názvu by mali odrážať prostredie, v ktorom žijeme. Pochybujem, že to robia. Vezmime si konkrétny príklad. Všimnime si slovnú zásobu jednotlivých aktérov a primitívnosť jednotlivých vyjadrení. Ide o reality show Farmár hľadá ženu, časť odvysielanú 6.10. 2012, ktorá obsahovala nasledujúce výroky:
Ja nemám rád žiadnu robotu... Znechutený farmár doslova pochoval staré múdrosti ako - práca šľachtí človeka alebo - bez práce nie sú koláče. Zrazu vyznievajú veľmi neaktuálne a zbytočne náročne. Nasledujúci plnohodnotný dialóg je dôkazom zaneprázdnenosti slovenského ľudu.
A ty kde robíš?...Kde pracuješ?- Nikde.- Prečo?- Nemám čas. Jednoduchá otázka vyvolá ešte jednoduchšiu odpoveď. Ako sme si všimli, zbohatnúť sa dá hocijako. Mimoriadne populárna Martinka z Turca chodí na oslavy priamo ako darček. To aj na rodinné oslavy chodíš? – No, ako darček. Ťažko uveriť tomu, že sme niekedy existovali bez poznania tejto osoby. Celá relácia sa odohráva vo farmárskom prostredí, preto je pochopiteľné, že cítiť isté náznaky nespokojnosti.
So špinavýma rukama bola slanina krájaná, ale ráno že si chleba vo vajci žrala, a zo špinavých rúk, ti nevadilo. Ja teraz neviem, ktorá z farmárových nápadníčok urobila väčšiu chybu. Názov celého televízneho projektu sa ani náhodou neodkláňa od obsahu jednotlivých častí. Či chcete alebo nie, láske sa v tomto programe nevyhnete. Aké mám šance? – To ti neviem povedať po jednom dni. – Hmm, ty ma nechceš. Tak a toto je tiež zaujímavá situácia. Pýtajúci sa farmár má priateľku a dve deti, s ktorými údajne nežije. Samozrejme, preto uložil svoje záujemkyne v detskej izbe plnej hračiek. O jeho úprimnosti niet pochýb.
Čo sa týka slovnej zásoby účastníkov reality show, tá je nesmierne pestrá. Spomenieme si len niekoľko ďalších perličiek : Mne sa iba jeho pekné oči páčia. Šticu by som mu hneď odstrihla ... to sa mi nepáči...chodí ako dilino s ňou. Z tejto vety mi je jasné jedine to, že jeden z farmárov je dilino, ostatné si domýšľam. Ďalší z rozhovorov sa týka budúcnosti nádejného páru. - Ja by som si to napríklad vedela predstaviť. – Dobre, a ktoré z týchto zvierat, čo tu chovám, by si najradšej chcela chovať? Ktoré sa ti nepáčia, a ktoré páčia? – Napríklad ja neviem, tie kozy sa mi neviem...to mi je také nič. Ale kravy, kravy sú v pohode...tie by som ako hej. Ako z rozprávky. Ak by som mala zhrnúť tematickú oblasť programu, tak ide o – neustále riešenie problémov s kým bude farmár spať, ako správne pásť kozy, či je lepší človek z dediny alebo z mesta, ako vyzerá Mirko v sprche. Určite ide o psychologicky prepracované myšlienky.
Poďme premýšľať. Mediálna kritika je v tomto prípade nevyhnutná. Čo z toho naozaj prežívame? Každá vysielaná časť reality show odzrkadľuje tú najhoršiu podobu našej spoločnosti. Divák nevidí nič iné ako alkoholické seansy, neustále vypípavanie nadávok, poprípade neidentifikovateľné zábery častí tela. Je nad slnko jasnejšie, že ide o stratu času. Dokážem pochopiť potrebu ľudí pozerať televíziu. Aj ja ju vnímam ako istú formu relaxu, ale naučme sa oddychovať pri niečom inom. My ako recipienti sme vystavovaní prebytočným informáciám, povrchnému humoru a primitívnym problémom, ktoré ani z ďaleka neodrážajú náš skutočný svet. Muž žije v jednej domácnosti s niekoľkými ženami, od ktorých sa očakáva neúprosný boj o svojho vyvoleného. Celý štáb očakáva hádky, vulgarizmy, hysterické či milostné scény. Každý druhý klame, predstiera rôzne taktiky, intrigy. Neukazujme a nepozerajme sa na svet, kde súťaživosť a obrovská túžba byť slávnym zatienia aj tie najzákladnejšie ľudské hodnoty a potreby. Nestačí súhlasiť s touto myšlienkou. Najúčinnejšie by bolo presmerovanie našej sobotňajšej pozornosti na iný program. Nezvyšujte sledovanosť reláciám, ktoré nemajú v televíznom programe čo robiť. Na záver už len krátka myšlienka:
„Na konci 60. rokov prevzala moc nad Západom televízna realita – to znamená, že ľudia začali veriť tomu, čo videli v TV na úkor toho, čo videli okolo seba.“ Pier Paolo Pasolini
V danom kontexte je na mieste otázka : Dokážem rozlišovať skutočnú realitu od tej zdanlivej, ktorú nám prostredníctvom vybraných relácií ponúkajú naše médiá ?
