Keď pošlete vysokoškoláka urobiť reportáž

Autor: Nikola Budzáková | 12.4.2013 o 17:05 | (upravené 12.4.2013 o 20:23) Karma článku: 13,93 | Prečítané:  563x

V škole sme dostali zadanie : Rozhlasová relácia. O čom?  Téma je ľubovoľná. Prvý návrh našej skupinke neprešiel. Bol príliš školský. Druhá verzia dopadla lepšie. Vybrali sme si rómsku menšinu.

Keď vezmeme do úvahy pripravovanú reformu v oblasti riešenia vzdelávania a výchovy rómskej populácie, hovoríme o veľmi aktuálnej problematike.

A kde začať ? Pre človeka žijúceho na východnom Slovensku veľmi jednoduchá otázka. Región Spiš skrýva nejedno tajomstvo tohto druhu. Začneme tu.

Vybrali sme si konkrétnu obec, o ktorej sa v médiách veľa píše. Spája sa najmä so senzáciami. Je predmetom mnohých diskusií. Menej spomínanou skutočnosťou je práca miestnych rehoľných sestier a kňazov. Túto činnosť sme sa rozhodli vyzdvihnúť. Veľká ambícia pre malých začínajúcich redaktorov.

S radosťou som sa zhostila úlohy redaktorky. Neriešila som, že ide o Cigánov alebo Rómov. Skôr to riešili ľudia okolo mňa. Mala by som ešte vysvetliť použité pomenovania. Vo všeobecnosti platí, že v oficiálnom styku je zaužívaný výraz – Róm a pri osobnom kontakte hovoríme aj o Cigánoch. Podotýkam , že slovo Cigán nie je v tomto texte hanlivým výrazom.

V dedine s viac ako dvojtisícovým zastúpením rómskeho obyvateľstva som strávila niekoľko dní. Čuduj sa svete, bol to úžasný zážitok. Moja úloha bola jasná. Mala som byť vonku a venovať sa deťom. V prvý deň sme sa vzájomne pozoznamovali, ale mená išli väčšinou jedným uchom dnu a druhým von. Po nejakom čase som spoznala Lacka, Kristiána, Žanetu a Nikolasa, a mnohých iných. Rozprávala som sa s miestnymi. Prebrali sme spolu Normu aj Juana. Okolo mňa behali malé strapaté a zasoplané Cigánčatá v tenkých teplákoch a čižmách pri - 10 °C . Uvedomila som si, že moje problémy sú oproti ich existenčným dosť ľahkovážne a malicherné.

Zistila som, že je obrovský rozdiel, keď medzi rómskym obyvateľstvom bývate, a keď ich len navštevujete. Musela som si zvyknúť na ich správanie a najmä na potrebu stále ma držať za ruku. Na začiatku ma preventívne svrbela hlava. Neobjavila som však žiadnych malých migrantov. Jednoznačne chýbala niektorým hygiena, oblečenie, výchova, a veľa ďalších vecí.

Dôležité je, že som sa naučila rozlišovať. Pán kaplán aj sestry mali pravdu. Nemôžeme všetkých „hádzať do jedného vreca.“ Deti sa ku mne správali milo, ba až s úctou. Poukazovali mi dedinu. Naučili ma nové cigánske slovíčka. Chránili ma pred psami. Dôvod bol jednoduchý bola som s nimi, a venovala som sa im.

Výsledkom mojej návštevy nebola iba reportáž. Aj vďaka škole, ktorá ma donútila byť produktívnou osobou našej spoločnosti,  som si našla nových priateľov. Spoznala som ľudí, ktorí vykonávajú ťažkú prácu nezištne a dobrovoľne, bez priameho materiálneho prospechu. Pevne dúfam, že ich činnosť sa odrazí v samotných rómskych deťoch a prinesie pozitívny výsledok.

 

Nikola Budzáková FMK UCM v Trnave

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?